My sme patrili k tým bláznom. Ona technológia sa pomaly ale iste vyvíjala, ale prečo sa púšťať do niečoho, čo treba odskúšať a domyslieť, riešiť systémovo metódou pokus – omyl. Ani zamestnanci nemajú radi šoky a zmeny vo výrobe.

Stáli zamestnanci už vtedy neboli pracovníkmi v zmysle úderníkov a „poďme do toho!“. My sme mali obrovskú výhodu, že sme pracovali s plastmi, ohýbali sme akryláty, PS dosky, vákuovo sme plasty tvarovali a nesmiem zabudnúť takzvaný zázračný materiál, drážkovanú MDF dosku Topanform. Hoci sa to nezdá, tieto skúsenosti z praxe nám pomohli.

Ale nechcem sa pasovať za mága v oblasti ohýbania, chcem sa týmto len podeliť o skúsenosti zo strastiplnej cesty, ktorú sme museli prekonať, aby sme si smelo mohli povedať, že dokážeme vyrábať ohýbaný nábytok. To je ale vlastne nepravdivé označenie, sme tvorcovia oblúkov v nábytku.

Tak trošku sme vlasom „obloukáři“. Všetko to vlastne začalo, keď nás oslovila renomovaná dánska firma, aby sme pre nich vyvinuli prenosný kufrík na ich produkty, ktorých nebolo toľko, preto stačil kufrík. Kufrík sa mi zdal dosť nepresným slovom, chcel som pre nich vymyslieť vlastne prezentačné box. V tej dobe sme experimentovali s materiálom, tzv. Umelým kameňom, odborne sa mu dnes hovorí koryanová doska od firmy DuPont, v tej dobe nami používaný STARON.

Predstavoval vtedy výzvu vyrábať z neho veci nielen hranaté, ale dopriať im aj jemnosť a oblúk. Navrhol som preto oblý tvar kufríka so špeciálnymi zasúvacími doskami. Malo to nespornú výhodu, že vysunutím dosiek zvnútra vznikla plocha namiesto malého projekčného plátna aj možnosť predvedenia vzoriek. Po prezentácii sa všetko mohlo zase zasunúť elegantne do kufríka a odísť s ním.

…ale na princípe výsuvov idúcich proti sebe. Kufrík sme úspešne vyrobili z umelého kameňa s hrúbkou 6 mm s tým, že nám umožnil hlavne tvarové a estetické požiadavky, a vyhli sme sa tak problému s povrchovou úpravou. Vyvstal však iný problém, a tým bola váha kufríku.

Začal som teda uvažovať ako výrobok odľahčiť. Vďaka tomu, že som sa pohyboval v oblasti výroby reklamy, napadlo ma, prečo sa škriabať cez hlavu, keď to ide ľahšie. Použil som našu starú klasickú HPS dosku. A problém s váhou bol vyriešený, pričom tvarová identita bola zachovaná. Dokonca vstupné materiálové náklady boli 10 x nižšia. Po niekoľkých mesiacoch užívania sa nám však box vrátil na repas, pretože HPS doska nebola práve farebne stabilné, aj keď výrobca tvrdil, že UV stabilizátor zaručia bielo – bielu na celý život.

Tým, že sa jednalo o HPS, teda známy extrudovaný polystyrén, mechanické poškodenie nedalo na seba dlho čakať. Zákazka bola ohrozená a tiež skončila tak, ako keď sa vám vzďaľuje Cadilac na známej Route 66.

…vo „svoj tvarovaný dizajnový box a nechcel som sa ako stvoriteľ jeho života vzdať. Pri poháriku, tak ako vznikajú všetky nápady, či už dobré alebo zlé, či už živé alebo mŕtve, ma napadlo iné uplatnenie môjho boxu – mobilná prenosná vinotéka – frajeřinka pre chlapov, ktorí majú radi vínko a nie sú ochotní stále absolvovať kvôli degustáciu cestu do sklípku .

Zároveň by to spĺňalo aj estetický zážitok. Ale díval sme sa tak na tento snehovo biely útvar, sprvu ťažký ako kameň, potom umelý ako lacný plast nezodpovedajúce úrovni sortimentu, a vyplynulo mi jedine drevo. To som ale netušil, na akú cestu som sa vydal …

…sme sa trápili s povrchovou úpravou a nakoniec so starou známou váhou. Pretože v tom čase sme už na základe kopytá začali s vrstvením jednotlivých častí preglejky a dyhy, po 20. vrstve a v polke diela mi bolo jasné, že tadiaľ cesta nevedie. Poprosil som teda známeho v lisovni preglejok, aby mi daný produkt vylisovali, aj keď som si uvedomoval, že ani tadiaľ cesta nepovedie.

Nikto predsa nezastaví výrobu kvôli nejakému bláznivému výlisku. Vo svojej zaujatosti dať tomu život som sa ale stále nevzdával. Veď mám firmu a už od roku 1992 presviedčam svojich ľudí, že naučíme stroje a nástroje robiť aj to, čo nevie. Niekde, už ani neviem pôvod myšlienky, som prišiel k takzvané talianske topoľové preglejke. Vyrobili sme hneď teda kopyto, resp. matricu a Patrice a začali s pokusmi s teplou vodou v sprche.

…potiahli jej vysokoteplotné vodivým plechom a skúšali sme, sústavne sprchovali preglejku a lisovali. Nakoniec sa vec podarila a hrdo môžem povedať, že máme produkt ľahký, pevný a užitočný. Po týchto útrapách pri vývoji sa potom technológie už ľahko aplikovala do praxe ako základ nadstavby pre výrobu akýchkoľvek zaoblenie, či už kašírovaných plastom, striekaných alebo dyhovaných.

Dodnes úspešne využívame tento štýlový prvok – zaoblenie, ktorý roky dával charakter napr. Predajniam značky SAMSUNG, u mnohých klientov. Ostatne, vyskúšajte sami!