Zubná ambulancie je automaticky spojená s bielou farbou. Zariadenie, technika i plášte, všetko biele. Pochopiteľne, ide aj o sterilný čistotu a biela má logiku. Ale keď sa presunieme do výstavne -prezentačních firemných priestorov, tam už môže byť všetko inak.

Presvedčiť vedenie firmy, aby upustilo od overené bielej farby si síce vyžiadalo svoj čas, ale ako každé zásadné rozhodnutie aj toto muselo dozrieť a prejsť niekoľkými modifikáciami. „Zaoberali sme sa tiež alternatívou s pohľadovým betónom, ale to by už bolo príliš radikálne riešenie,“ hovorí architekt. „Nakoniec tmavé pozadie pre elegantné zubársku techniku ​​tvorí priestorové panely z plnej NDF dosky. Je to špecifický materiál, „dopĺňa Branislav Mikitka. „Ide o dva kontrastné svety – matná povrchová úprava a proti tomu vysoký lesk.

Vymysleli sme nový spôsob úpravy čiernych NDF dosiek. Spracovávanie bolo náročné, ale výsledkom je jemný, takmer zamatový, matný povrch s líniami, ktoré zaujímavo modelujú priestor. Tmavo šedá farba sa pri pohľade zblízka mení na jemnú štruktúru, ktorá si vyžaduje aj jemné ošetrovanie. V priestoroch s delikátnou technikou sú však zamestnanci firmy na precíznosť zvyknutí.

Vnútri panelov je schovaná technika, kabeláž, aj všetko potrebné, aby vystavené exponáty tiež v skutočnosti fungovali. Do niektorých sú zapustené televízne obrazovky s elegantným fazetovým orámovaním. Biele zásuvkové skrinky sú od panelov odsadené a na prvý pohľad akoby sa vznášali vo vzduchu. Detaily spojov sú pre pozorovateľa skryté. A nebol by to tím pána Mikitka, aby detaily tohto vysoko lesklého materiálu neboli perfekcionisticky spracované. Nikde nie sú hrany, všetko je rezané pod uhlom

Ďalším vizuálne atraktívnym prvkom sú japonské steny po obvode showroome. Firemné priestory sa nachádzajú v Petržalke a z interiéru bol síce výhľad, ale príliš rôznorodý – od spleti sídliskových zateplených panelákov, cez rušné komunikácie až po vzduchotechnické zariadenia. Praktické tienenie tento problém vyriešilo. Jednotný formát vytvára dojem akoby zubárske kreslá a stojanové RTG prístroje obklopoval zelený brezový háj. Slnečné lúče a denné svetlo, ktoré do interiéru preniká, ešte napomáhajú umocniť ilúziu hája.

Svetelné podmienky v takomto špecifickom interiéri musí spĺňať náročné kritériá. Pôvodný kazetový strop architekti vymenili za neštandardné plátna, čím dosiahli jednolitějšího podkladu na montáž dlhého lomeného originálneho svietidla.

Vinie sa interiérom ako vodiace svetelná linka, ktorú v miestach so zvýšenou potrebou luxov doplňujú ešte bodové svietidlá. Akcentom svetelné scény je priama modro-zelená svetelná stopa, ktorá v interiéri reprezentuje korporátnej farbu a zároveň pomáha rozdeliť priestor na dve časti.

Svetelné linky prechádzajú z nábytku do podlahy a opticky tak rozdeľujú priestor na jednotlivé zóny. Niekedy je úloha architekta a dizajnéra zdanlivo jednoduchá – vytvoriť v priestore „až“ druhý plán, aby vynikol ten prvý. Pre klienta je bonusom, keď spolu vytvoria prirodzený harmonický celok, keď obaja plány – vystavené exponáty aj ich pozadia – spolu ladia. Školenia či výber zubárskej techniky je určite v tomto prípade príjemným zážitkom.